História

História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156. Vystriedalo sa tu mnoho panovníckych rodov, dedili sa pozemky. Naši predkovia žijúci v obci Eng- Eny (pôvodný názov obce), boli vydaní na milosť a nemilosť Turkom, ktorí územie Ine obsadili v 16. storočí. V roku 1601 mala obec 17 domov. Od roku 1605 okrem útlaku Turkov, nebola obec oslobodená ani od útrap spôsobených kráľovskými a najmä protihabsburskými vzburami Štefana Bocskaiho, Juraja Rákócziho, Imricha Thokolyho, Františka Rákocziho, pretrvávajúcimi až do roku 1711, celé utrpenie bolo zavŕšené morovou epidémiou. V roku 1710 v Ini žije len niekoľko bedárov, chotár obce sa vôbec neosieva. V roku 1715 je vykonané prvé sčítanie obyvateľstva v Uhorsku. Súpisy sú uložené podľa žúp. V súbore Tekovskej župy, sú údaje o Ini na liste číslo 194, v ktorom je uvedené: v obci sú dvaja želiari a nenachádzajú sa tu žiadny sedliaci. V roku 1720 je sčítanie zopakované a na liste č. 234 je uvedené že Eny- Iňa má všetky kúty vyľudnené. Podľa daňového výkazu z roku 1736, sa v obci nachádza 11 obyvateľov so slobodným právom sťahovania sa a 4 domkoví želiari. V obci nie je volený richtár. Uvedení občania vlastnia 23 kusov volov, 10 kráv, 5 jalovíc a 16 oviec. V roku 1745 boli spísaní pre zdanenie fajčiari fajok, všetci platili rovnakú daň z dymu. V roku 1763 je richtárom obce Ondrej Chrenovszky. V obci je jeden remeselník- kováč, a 4 pastieri(kráv, koní, volov a svíň) a )další obyvatelia. Dňa 23.1.1767 uhorská panovníčka Mária Terézia vydáva pre Uhorsko urbársky edikt. Urbárske jednanie v Ini prebehlo 31.5.1769 za prítomnosti konskriptorov tekovskej župy, zemepánov, prísažníkov a richtára Jakaba Jánosa. V roku 1786 je vykonané sčítanie obyvateľstva kde sa uvádza že: v obci žije 46 rodín v 35 domoch. Počet obyvateľov je 190, z toho 100 mužov. Z mužov je 11 zemanov, 13 sedliakov, 14 sedliackych a občianskych dedičov,28 želiarov a iných. V roku 1798 Iňa vyhorela. V roku 1828 bolo v Ini 29 domov, ktoré obývalo 203 obyvateľov. Do roku 1843 sa počet obyvateľov zvýšil na 289. V roku 1848 je zrušené nevoľníctvo a po roku 1853 sa v obci vykonávajú prvé plány chotára a pozemková kniha, do ktorej sa uvádzali pozemkové majetky obyvateľov. Pečať obce vzniká okolo roku 1850. Oficiálne bola heraldickým registrom zapísaná až v roku 1998 v tejto podobe: v červenom štíte na rovnej zelenej pažiti stojace strieborné radlice-čerieslo a lemeš, medzi nimi vyrastá zlatý trojklas. Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, zelenej, žltej a bielej. Vlajka má rozmer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Z prostriedkov zbierky sa začala výstavba kostolíka, ktorý posvätili v roku 1866. Od roku 1871 je Iňa považovaná za malú obec a jej samospráva mala 10 poslancov. Koncom storočia bola v obci postavená škola v ktorej bol prvým učiteľom Aladár Renglovics. V roku 1915 vzniká v obci spotrebné a úverové družstvo. Počas 1. svetovej vojny boli odobraté zvony na výrobu bojových prostriedkov. Zvon sa zakúpil až v roku 1922. Na frontoch 2. sv. vojny padlo mnoho iňanov , niektorý sa stali i obeťami holokaustu. 25.3.1945 bola Iňa oslobodená. Veľkostatok Márie Fercsekovej je zoštátnený. V roku 1952 je v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1954 bola vykonané elektrifikácia obce a bol zavedený i dedinský rozhlas. V roku 1959 začal výstavba kultúrneho domu, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 1960. Ohrada okolo neho sa postavila v roku 1967 a zároveň sa vybudovalo i nové osvetlenie a verejný rozhlas, ktorý bol spravený až na Kolóniu. V roku 1968 boli pri príležitosti 50 výročia ČSR zasadené lipy pred Kultúrnym domom a pred školou, a pod ich korene bol uložený odkaz pre budúce generácie.